Kolonádový most je globálnym architektonickým unikátom. Patrí k najdlhším krytým mostom na Slovensku (156 m). Návštevníci mesta sa pri výhľade z neho neraz nechajú zlákať vyhliadkovou plavbou na výletnej lodi až na vodnú nádrž Sĺňava, ktorá je chránenou oblasťou s existenciou chránených a ohrozených druhov vtáctva.

Pôvodný drevený most  bol vybudovaný na príkaz Erdödyovcov, ktorí na ňom vyberali mýtne. Most sa však  neskôr stal nevyhovujúcim pre jeho úzku konštrukciu a časté ohrozovanie chodcov dobytkom a vozmi.
V roku 1928 sa začali prípravy na prestavbu mostu. Na myšlienke jeho vzniku sa podieľal Ľudovít Winter, ktorý požadoval krytý a chránený most. Funkčnou úlohou nového mosta malo byť spríjemnene prechádzok, ale aj možnosť nákupov v obchodných priestoroch. Samotná stavba sa začala v roku 1930 a o tri roky neskôr už prebehlo slávnostné otvorenie.  Ľudovít Winter disponoval investíciou milión korún, čo ale ani zďaleka nestačilo. Náklady na stavbu mosta presahovali sumu 3,10 milióna Kčs. Preto požiadal Krajinský úrad o dotáciu 600 000 korún a neskôr aj pôžičku od kúpeľnej komisie vo výške 1,5 milióna. Firma Pittel a Brausewetter prevzala práce na spodnej časti stavby. Nadstavbové práce viedol architekt Emil Belluš, ktorý vypracoval projekt plne vyhovujúci predstavám Wintera. Úlohou dvoch krytých chodníkov oddelených stenou, bolo chrániť návštevníkov pred nepriaznivým počasím a zároveň poskytnúť očarujúci výhľad na okolie.

Jednou z požiadaviek Wintera bola aj socha barlolámača, ktorá by symbolizovala silu a slávu piešťanských kúpeľov. Vytvorenie sochy bolo zverené známemu bratislavskému umelcovi Róbertovy  Kühmayerovy. Ďalšou požiadavkou boli nápisy na oboch stranách, ktoré mali vyjadrovať túžbu pacientov o uzdravenie. Preto bol na jednej strane inštalovaný nápis z eposu Adama Trajana  – Saluberrimae Pistinienses Thermae  (Chválospev piešťanských kúpeľov). Na druhej strane mosta môžeme nájsť nápis Surge et Ambula (Vstaň a choď), ktoré je prevzatým biblickým textom. Jaho umiestnenie navrhol profesor Daniel Rapant. Vnútro mosta tvorila sklenená výzdoba.  Neskôr bola  obohatená o kresby maliara Martina Benku (Piesne Detvy a Na salaši), ktoré dal v pražskej ryteckej umeleckej škole vyleptať do skla.  Kresby dodnes zobrazujú slovensky kolorit. Most bol v roku 1945 vážne poškodený ustupujúcimi Nemeckými vojskami, ale vzácne lepty do skla boli zachránené Filipom Hanicom. Po poškodení nemeckou armádou v roku 1945, bol most v roku 1956 kompletne zrekonštruovaný podľa originálneho projektu.

 

 

Literatúra:
Nová mostná kolonáda cez Váh. Slovenský staviteľ 1, 1931
ŠIPOŠ, Ján: Piešťany v premenách vekov. Bratislava, 1992